Nooo, takže toto som dnes objavila. Napísala som to v podstate už pred dvomi rokmi. Opäť ako domácu úlohu - napíšte surrealistickú báseň (áno, je to báseň s voľným veršom, aj keď sa to nezdá). A vzniklo z toho toto. Je to krátke, ale čo by ste odo mňa chceli za päť minút pred hodinou? Inak pár vecí som obmenila, ale jadro som ponechala. BTW netuším ako mi toto napadlo. Obyčajne takto neuvažujem. Zrejme som mala nedostatok kofeínu v tele.. :D. Tak ok, nech sa páči (celý článok, a KOMENTY ľudia, komenty...):
Dievčatko a Ja
Zobudím sa uprostred noci.
Chlad mi preniká až do špiku kostí.
Z otvoreného okna padá do izby biely sneh.
Podídem k nemu a z tej belostnej temnoty sa ozve detský smiech.
Malé dievčatko s úsmevom na perách sedí na saniach.
V tej studenej tme.
Vyjdem za ním do nekonečnej záhrady snehových kvetov.
Ona sa smeje, no Ja horko zaplačem.
"Neplač", šepne, "veď Ja som Ty. "
Posledný krát na seba žmurknem a stratím sa v labyrinte bielych ruží.
*****
To dievčatko už nie je a Ja neviem ako ďalej.
Možno preto, že to dieťa je už dávno mŕtve.
Naveky zavrelo oči a rozplynulo sa v belobe.

nežeby si písala kapitolu...aby si sa čo najrychlejšie dostala ku sexoškovi
...a ty toto robiš??