Zúfalstvo sedí na lavičke

12. dubna 2010 v 20:43 | Diane Chocola |  My FAN
Ok, opäť niečo od Preverta. Mám ho veeeľmi rada. Vidno to?? :D Nuž, táto báseň od neho je dosť pesimistická, ale zároveň aj úžasná. Máloktorý básnik vie tak vytihnúť podstatu veci a zároveň dosiahnuť, aby ľuďom behali po chrbte zimomriavky. Takže, prajem príjemný kultúrny zážitok, alebo užite si moju najobľúbenejšiu báseň od Preverta... :)


Zúfalstvo sedí na lavičke

                                                             Jacques Prèvert



Na lavičke v parku
Sedáva muž a volá na vás keď úprechádzate povedľa
Má cviker sivý oblek prastarý
Sedí a fajčí krátke cigary
A volá na vás keď prechádzate povedľa
Alebo proste vám len zakýva

Netreba naňho pozerať
A netreba ho počúvať
Treba len akoby nič prechádzať
Tváriť sa že ho nevidíte
Tváriť sa že si jeho slová nevšímate
Tváriť sa že sa ponáhľate
Keď naňho pozeráte
A keď ho počúvate
Zakýva na vás a nič už a nikto
Vám nezabráni aby ste si k nemu neprisadli

Potom sa na vás zahľadí a usmeje
A trpíte tým preukrutne

A muž sa stále usmieva
Aj vy sa usmievate
Tak ako on a je to smutné

Čím viac sa usmievate tým viac trpíte
Preukrutne
Čím viacej trpíte tým viac sa usmievate
Nezadržateľne

A tak tam sedíte
Akoby prikovaní
S úsmevom na lavičke

Deti sa pri vás hrajú
Chodci sa prechádzajú
Pokojne

A vtáci preletujú
Z jedného stromu
Na druhý

A vy len sedíte
Tam v parku na lavici

A viete dobre viete
Že nikdy nebudete sa už hrať
Ako tí nezbedníci
Viete že vy už nikdy nebudete tade prechádzať
Pokojne
Ako tí výletníci

Že nikdy nepreletíte
Z jedného stromu na druhý
Ako tí vtáci.

despair
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama