Šialené citové rozpoloženie maturantky aneb Poďme levitovať s pádlom!

20. května 2010 v 23:43 | Diane Chocola |  Výkeci

Šialenstvo

Vo svojom relatívne krátkom živote som zažila už celkom dosť. A myslela som si, že viem, čo možno od života očakávať. Mýlila som sa. Dnes som na pár hodín úprimne verila, že svet sa zbláznil a ja s ním. Pretože maturita bola čosi, čo je veľmi ťažké popísať tak aby ste to pochopili.  Takže začnem trošku zoširoka.

Matura je vlastne skúškou toho, čo ste sa v danom obore naučili za posledné 4 roky. Ale ja si myslím, že táto jej stránka je menej problémová a dá sa vyriešiť - naučiť sa čo treba (keby to bolo také ľahké, však?). Oveľa ťažšie bolo zvládnuť pre mnohých mojich "spolutrpiteľov" inú komplikáciu a to vlastné nervy. A ani sa niet čomu čudovať - veď ak nezmaturujem, nemôžem ísť na výšku a stratím tak jeden rok, ... rodičia ma zabijú... neurobím, pôjdem v septembri a budem za debila - každý mal svoje vlastné stresy a dôvody prečo mať strach.

Zaujímavejšie však boli naše prejavy. Ak si myslíte, že sme sa všetci utápali v slzách a beznádeji, ste vedľa. Väčšina z nás - hoci nám bolo na zvracanie, chveli sme sa, ohrýzali si nechty a pod. - mala až nepochopiteľne dobrú náladu.

Veď inak by mi v živote neprišla myšlienka levitovania pred maturitnou komisiou tak bohovsky vtipná. S odstupom času si začínam myslieť, že v tých bagetách, čo sme dostali nám naši priatelia Jamajčania poslali nejaký ten pozdrav. Inak si neviem vysvetliť svoje chaotické spomienky na tancujúcich, spievajúcich a hystericky sa smejúcich maturantov na našom gympli.

V mojom prípade to bola už spomínaná vsugerovaná levitácia - mienila som sa vznášať vo vzduchu a plávať v ňom za pomoci pádla. Asi som bola fakt zhulená. Ale z toho vyplýva, že sa  budem musieť zhuliť pred každou dôležitou skúškou, aby som podala výkony ako posledné dva dni.

Doteraz nechápem ako sa mi to podarilo urobiť na jednotky z dejepisu, nosky a sloviny a na trojku z angliny - čo je pri mojom úbohom nadaní na jazyky úspech.

Existuje len jediné vysvetlenie: Za všetko môže Vidiaci vták. Po mature je jasné, že je nabitý prapôvodnou šťastnou energiou a v jeho plyšových útrobách sa skrývajú všetky tajomstvá vesmíru. Aj teraz sa na mňa díva svojimi čiernymi očami. Cítim rešpekt a vďaku za jeho pomoc. Asi sa stane mojou modlou - ako by povedala Wewerka: pácham tým hriech, ale keďže som praktická je mi to jedno. Veď s bohom sa poznám osobne takže mi to snáď odpustí.

To by bolo zrejme všetko nadnes. :D Zrejme vám teraz musím pripadať ako psychopat, ale popravde aj ja si to o sebe myslím. Hlavne keď si spomínam na posledné štyri roky a uvedomujem si ako veľmi vychutnávam pocit, že zajtra idem posledný krát do školy (na strednú) a už viac žiadne testy a písomky, nečakané vyvolania a opravovania známok. Koniec. Basta.

A ak dovolíte - a tí školopovinní ma hádam neukameňujú - musím poznamenať: MÁM ŠTYRI MESIACE VOĽNA A TERAZ MI TO DOŠLO! ::D:D:D:D:D:D mehehehehehhehehehehehehe

PS: Dnes milujem svoj deň, noc miloval som včera, tak láskou som ju, v rukách sa mi chvela a sľubovala sen.

PS2: Hercule Poirot mal pravdu - každý má šedú kôru mozgovú, len sa ju musí naučiť používať... :D:D:D

PS3: Nebojte sa o moje duševné zdravie. V dohľadnom čase sa mienim vrátiť do normálu. Pomaly to zo mňa opadá. Aj keď si stále myslím, že všetci sú blázni, len ja som lietadlová ponorka.... :D

BTW OMYL BOL PRAVDOU - na niečo mi tie štyri roky aj boli.... :)
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama